Je to snáď každému jasné, že dieťa potrebuje cítiť lásku. Od rodičov, starých rodičov, súrodencov, od tiet a strýkov. Už od narodenia ju potrebuje, pretože o tom je život. Čo by s ním bolo, ak by ju od narodenia necítilo? Dieťa si do života berie rôzne veci, zvyky a už od útleho detstva sa učí novým veciam. Nejde iba o to, aby sa dokázalo o seba postarať, aby vedelo komunikovať s ostatnými deťmi, hrať sa s nimi, ale musíme ho taktiež naučiť láske. Mali by sme mu ukázať, ako ju môže dávať, ako ju má prijímať, pretože všetko, čo ho naučíme, si vezme do dospelosti so sebou. Ak chceme, aby z neho vyrástol úžasný láskavý a veselý človek, mali by sme ho to naučiť. Existujú názory, že dieťa by sa nemalo priveľmi objímať a stískať.
Ale prečo? Veď predsa ono to potrebuje. Má iba nás a potrebuje byť s nami v kontakte. Deti sa radi objímajú, sú spokojné, ak si ich privinieme a vtisneme im bozk do vlasov, pretože cítia našu rodičovskú lásku. A nie len rodičovskú, ale aj súrodeneckú a podobne. Tak prečo by sme im ju nemali dať? Ak sa to nenaučia, nebude to v nich a ostanú vo vnútri chladné. Nebudú vedieť, ako v budúcnosti prejaviť lásku svojim vlastným deťom, vnúčatám. Takýmto spôsobom dochádza ku ochladzovaniu vzťahov. Nemali by sme to dopustiť a myslím si, že práve malým deťom by sme mali prejavovať toho čo najviac.
Aby si do života odniesli iba tie správne veci, aby dokázali prežiť a rozdávať to, čo sme im ako malým dali my. Vráti sa nám to, keď oni budú dospelé a tiež nás v ťažkých chvíľach budú vedieť objať a už nikdy nepustiť. Dokážu nám zašepkať, že všetko bude dobré, že sa všetko vyrieši. Čo im dáme, to sa nám miliónkrát vráti. Dajme si záležať na tom, čo ich naučíme a čo im poskytneme. Skôr či neskôr sami uvidíme, čo sme naše ratolesti naučili a čo sme im ako malým dali. Určite nám to vrátia, keď to budeme v tých najťažších životných chvíľach najviac potrebovať.